Prvý ročník Malofatranskej stovky očami organizátorov

Autor: Martin Drozd | 27.7.2013 o 10:34 | (upravené 31.7.2013 o 13:18) Karma článku: 6,78 | Prečítané:  918x

S odstupom času sme sa rozhodli aj my, organizátori prvého ročníka Malofatranskej stovky (MF100), napísať hodnotenie "očami organizátorov".

Myšlienka

Tak ako uvádzame na našom webe, nápad zorganizovať diaľkový pochod alebo horský beh v krásnom prostredí Malej Fatry sa zrodil v lete 2012. Na Slovensku sa postupne začali objavovať nové "stovky" alebo ak chcete "ultra-traily" ako "huby po daždi", len pohorie Malej Fatry zostávalo ako jedno z mála nepokorené.

Malá Fatra

Organizácia

Keďže organizácia "verejného turistického podujatia" ako hovorí zákon na území akéhokoľvek národného parku na Slovensku vyžaduje príslušné súhlasy a povolenia, pustili sme sa do vybavovania administratívnych záležitostí. Pôvodná trasa bola zamýšľaná v smere Fačkovské sedlo - Terchová, avšak po konzultácii s úradom ŽP a Správou NP Malá Fatra sme trasu otočili, aby sme vyhoveli návštevnému poriadku NP Malá Fatra, ktorý v letnom období povoľuje pohyb osôb od 6.00 do 21.00 hod.

Úvodná časť vybavovania povolenia na organizáciu akcie trvala od januára do polovice apríla 2013, tj. cca 3,5 mesiaca. Súbežne sme začiatkom apríla spustili webstránku a registráciu účastníkov. Presne za 4 dni od spustenia registrácie sme naplnili limit 100 účastníkov. Tento limit sme si stanovili sami, nakoľko sme nechceli akciu z hľadiska organizácie podceniť.

Pred štartom - inštruktáž od Horskej Služby

Priebežne, ešte počas vybavovania príslušných povolení, sme začali organizovať jednotlivé kontrolné body. Keďže trasa začínala v Terchovej, vedeli sme, že najväčšou výzvou bude zabezpečiť živé kontroly v Lúčanskej Fatre, kde sme očakávali už pomerne veľké časové rozostupy medzi prvým a posledným účastníkom, čo sa neskôr aj potvrdilo. Nielen z tohto dôvodu, ale najmä z hľadiska bezpečnosti účastníkov sme sa dohodli na spolupráci a zabezpečení celkovo 3 živých kontrolných bodov (sedlo Medziholie, Krížava - Martinské hole a sedlo pod Hnilickou Kýčerou) s dvomi skupinami Horskej Služby Malá a Veľká Fatra. Ostatné živé kontroly boli obsadené buď priamo organizátormi (Zázrivá, Nezbudská Lúčka) alebo dobrovoľníkmi (Chata pod Chlebom - Mišo Baďo, Chata pod Suchým - Maťa Široká s kolektívom).

Tak ako sa postupne zapĺňalo obsadenie živých kontrolných bodov, zapĺňala sa aj naša organizátorská špajza a pivnica zásobami jedla a pitia, určeného pre účastníkov. Proviant sme kupovali postupne asi v troch väčších turnusoch, tesne pred akciou sme ešte doplnili ovocie a nápoje. Snažili sme sa zabezpečiť dostatok všetkého pre všetkých, a sme radi, že sa nám to na základe mnohých ohlasov a reakcií od účastníkov aj podarilo.

Trasa a priebeh akcie

Naspäť ale k trase, pre tých, ktorí sa o tejto akcii dozvedajú po prvý raz práve z tohto blogu.

Cez dolné Kysuce do Zázrivej

Štart Malofatranskej stovky bol v sobotu 6.7.2013 o 6.00 hod. z Terchovej, kde od piatku 5.7. prebiehala v Relaxačno-informačnom centre Terchovec prezentácia účastníkov. V sobotu ráno sme na trasu s parametrami 100 km a +6,870 m prevýšenia vypustili "hejno blbců" v celkovom počte 98 ľudí. Trasa viedla najprv krátko centrom Terchovej, kde sa napájala od hlavného turistického smerovníka na modrú turistickú značku (TZ), ktorá sprevádzala účastníkov prvými "zahrievacími" 18 km dolnými Kysucami (CHKO Kysuce) až na Javorinku (1,180 m) a odtiaľ po zelenej TZ do Zázrivej, na prvý živý kontrolný bod, ktorý sme umiestnili v priestoroch pohostinstva Stará Krčma.

Zahrievačka cez Kysucké blato

Tu ako prvé spoločne dobehlo české duo Vladimír Tejkal a Vladimír Polák o 8.40 hod. - ledva sme stihli rozložiť kontrolu a pripraviť občerstvenie. Za nimi o pár minút nasledovali estónski bratia Rain a Silver Eensaar - majstri sveta v rogainingu z českej Přebuzi v roku 2012. Postupne kontrolou v Zázrivej prebehlo či prešlo celkovo 85 účastníkov, ako posledná 4-členná skupinka o 12.15 hod.

Rain a Silver Eensaar

Už na štarte v Terchovej bolo po piatkovej nočnej búrke a teplej noci veľké dusno, čo podľa predpovede indikovalo pokračovanie lokálnych búrok z tepla aj v sobotu.

Peťo Šubrt, Zuzka Gelnarová a Lucka Brokešová na kontrole v Zázrivej

Cez Rozsutce

Čo zapríčinila náhla búrka na Veľkom Rozsutci už určite každý počul. V sedle Medziholie sme mali umiestnenú druhú živú kontrolu zloženú z hliadky dobrovoľníkov Horskej Služby Malá Fatra, ktorej člen ako prvý ohlásil nehodu a privolal štátnu Horskú Záchrannú Službu a ihneď začal zraneného turistu oživovať - žiaľ bolo už neskoro. Nejednalo sa o účastníka MF100.

sedlo Medziholie a druhá živá kontrola

Stúpanie na Veľký Rozsutec

Po zhodnotení udalosti na Veľkom Rozsutci sme sa rozhodli pre budúci rok trasu zmeniť, s určitosťou nezostanú obidva Rozsutce, a na miestach traverzov umiestnime hliadku, ktorá bude účastníkov inštruovať a odkláňať v prípade blížiacej sa búrky.

Cez chaty a Kriváne

Po zdolaní technicky najnáročnejšieho stúpania zo Zázrivej na Malý Rozsutec (+743 m na 6,7 km), Veľkého Rozsutca a lezeckých pasáží sa účastníci postupne dostali na hôľny hrebeň Krivánskej Fatry a zdolali najprv Stoh, Poludňový grúň, Steny a Chleb. Z vrcholu Chlebu (42,4 km) trasa pokračovala na chatu pod Chlebom, kde sme umiestnili tretiu živú kontrolu. Kontrolór Mišo Baďo tu privítal ako prvých bratov Eensaarovcov a Vladimíra Poláka o 13.05 hod.

Chata pod Chlebom - tretia živá kontrola

Personál chaty pod Chlebom nám vytvoril výborné podmienky - občerstvenie v podobe polievky a čaju v rámci štartovného - prednostná obsluha pre účastníkov MF100, čo každý veľmi chválil. Z chaty sa trasa opäť napájala na hrebeňovú červenú TZ v Snilovskom sedle, pokračovala na najvyšší bod Malofatranskej stovky: Veľký Kriváň (1,709 m). Za Kriváňom sa trasa pomaly prehupla do svojej druhej polovice, avšak podľa prevýšenia cca 3,800 m pripomínala skôr koniec mnohých stokilometrových pochodov. Do cieľa však bolo ešte veľmi ďaleko.

V Zázrivej

Matúš Lopušný

Za Malým Kriváňom sa pokračovalo klasicky cez Biele Skaly, miestami veľmi exponované a prudké výstupy, zostupy a panorámy, pre veľkú časť účastníkov však už skryté v hmle alebo šere zapadajúceho Slnka. Vrchol Suchého skrýval číselnú kontrolu s parametrami 55,6 km a 4,165 m prevýšenia. Ďalšia, v poradí štvrtá živá kontrola bola na chate pod Suchým, ktorú obsadil kolektív Mati Širokej, a baby nám tam vytvorili naozaj veselú atmosféru, povzbudzovali a motivovali už značne unavených pochodníkov. Prví tam dorazili opäť bratia Eensaarovci o 15.28 hod.

Kontrola na chate pod Suchým

Na chate bol pre každého pripravený čaj zdarma. Po načerpaní síl asi polovica z celkového počtu ľudí priebežne pokračovala "krkolomným" zostupom do Nezbudskej Lúčky, na piatu živú kontrolu s gulášom.

Nezbudská Lúčka - piata živá kontrola

V Nezbudskej Lúčke

Medveďové fatamorgány v Lúčanskej

Na túto kontrolu prišlo 48 účastníkov. Ako posledná sem prišla 3-členná skupinka (Jirka Hofman, Martina Němečková, Martin Fojtík) ktorí tiež ako poslední pokračovali ďalej na Martinské hole, podľa mnohých "stúpanie na morál" s +1,300 m prevýšenia. Hore na Holiach už na prvých netrpezlivo čakali kontrolóri z Horskej Služby Veľká Fatra (oblasť Martinských holí patrí do ich rajónu), ktorá sa usadila na hornej stanici lanovky známej ako "Rotunda". Účastníci museli odbočiť z červenej značky pred vysielačom Krížava a po asi 300 m približne vrstevnicovo dorazili k Rotunde (1,436 m). V noci boli navádzaní silným svetlometom. Prvý sem dorazil Vladimír Tejkal v čase 19.07 hod. a poslední odišli o 5.10 hod. (už v nedeľu ráno) opäť Jirka, Martina a Martin.

Kontrola na Krížave - "Rotunda"

Pre mnohých sa medzitým hôľny hrebeň Lúčanskej Fatry ponoril do noci a tak sa výhľady na martinskú alebo kysuckú stranu obmedzili len na svetielkujúce obrysy miest Martin či Kysucké Nové Mesto a priľahlých dedín. Veľa sa počas piatkovej prezentácie diskutovalo o medveďoch, no podľa našich informácií sa nikto do priameho kontaktu s nimi nedostal - avšak niektorí videli stopy, niektorí exkrementy, a niektorí si naozaj mysleli, že medveďa skutočne spatrili, no všetko to boli len bežné "ultra" fatamorgány.

stopa medveďa hnedého

Trasa sa ďalej krútila neustále po červenej miestami lesom, miestami lúkami Lúčanskej Fatry. Zostávalo prekonať dva významnejšie vrcholy na trase: Hnilickú Kýčeru (avšak tu bol náročnejší zostup z nej do sedla, ako výstup) a potom stúpanie z Vríčanského sedla na Ostrú Skalu a finále na Kľak. Poďme však pekne po poriadku. Posledná živá kontrola, ktorú zabezpečovala druhá hliadka Horskej Služby Veľká Fatra, mala svoje stanovisko v sedle pod Hnilickou Kýčerou. Chlapci tu postavili prístrešok z celtoviny, založili oheň a čakali na prvých bežcov. Privítali ich kto iní ako bratia Eensaarovci o 21.27 hod.

Kontrola v sedle pod Hnilickou Kýčerou

Vytúžený cieľ

Zo sedla pod Hnilickou Kýčerou bolo možné dovidieť až na Kľak, ktorý sa najmä pre tých neskorších prišelcov javil oveľa ďalej, než v skutočnosti bol. Zostávalo cca 12 km na dosiahnutie vrcholu Kľaku, mnohí však dosiahli vrcholov hneď niekoľko, ako nám v cieli neskôr prezradili :)

Postupne sme ukončili kontrolu v Nezbudskej Lúčke a presunuli sa do cieľa vo Fačkovskom sedle (turistická ubytovňa Veronika, ktorú nám poskytol Kľak s.r.o.). Po našom príchode do cieľa o cca 1.30 hod. v nedeľu 7.7. ráno sme už našli prvých troch účastníkov oddychovať s vyloženými nohami. Prvé a druhé miesto obsadili bratia Eensaarovci v celkovom čase 18.55 hod. (pribehli do cieľa o 0.55 hod. v nedeľu ráno) a len 1 minútu (!) za nimi dobehol Matúš Lopušný - naozaj obdivuhodné stíhacie tempo na záver!

Štvrté miesto nakoniec obsadil Vladimír Tejkal (príchod do cieľa v celkovom čase 19.30 hod.) a prvú päťku doplnil Rišo Pouš (celkový čas 20.03 hod.), ktorý vôbec nejavil známky únavy a živo s nami diskutoval až do rána o priebehu akcie.

V cieli

Pre "finišerov" bola pripravená horúca sprcha (mnohí využili aj ľadovo studenú), posteľ a pivo, také obyčajné, ale v tej chvíli určite životne dôležité veci. Cieľové zázemie na chate Veronika sa postupne plnilo ďalšími a ďalšími finišermi, ako prvá žena prišla do cieľa Gabika Lutišanová v čase 26.30 hod., a poslednú skupinku sme zapísali v čase 31.46 hod. (Jirka Hofman, Martin Fojtík, Martina Němečková). Pre posledného účastníka sme mali pripravenú špeciálnu cenu: pohár s logom akcie, a keďže do cieľa prišli v rovnakom čase, chlapci pohár súhlasne odovzdali Martine Němečkovej. Poháre pre prvého a posledného účastníka nám vyrobil Karel Podolák, tiež účastník akcie.

Martina Němečková a Jirka Hofman v cieli

Do cieľa nakoniec prišlo celkovo 42 z 98 účastníkov, všetci stihli limit 32 hodín a získali 3 kvalifikačné body na preteky série Ultra-trail du Mont Blanc 2014.

Čo dodať na záver? Bolo to náročné, divoké, a najmä poučné pre nás, organizátorov.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli s organizáciou, menovite:

  • Peťo Šubrt, Martin Loukota, Lucie Brokešová za všetko, čo pre prvý ročník urobili;
  • Ivan Martynek za návrh časového rozmiestnenia živých kontrolných bodov a cenné rady k trase;
  • Maťa Široká a kolektív, Mišo Baďo, Ján Šimon a kolektív Horskej Služby Veľká Fatra, Marek Čelko a kolektív Horskej Služby Malá Fatra za zabezpečenie živých kontrolných bodov;
  • Vlado Švancár a József Veröcei za zapožičanie vozidiel.

Ďalej ďakujeme za spoluprácu a podporu:

  • RIC Terchovec za poskytnutie miesta pre prezentáciu, nocľah účastníkov a štartové zázemie
  • KLAK, s.r.o., Fačkovské sedlo za poskytnutie turistickej ubytovne Veronika pre cieľové zázemie
  • NORTHLAND Slovakia, s.r.o., TREKLAND ŽILINA, s.r.o. a Sklenářství Karel Podolák, Chata pod Kľačianskou Magurou za ceny
  • Chata pod Chlebom, Chata pod Suchým, Pohostinstvo Romano v Nezbudskej Lúčke, Pohostinstvo Stará Škola v Zázrivej za poskytnutie miesta pre kontrolné stanovištia a občerstvenie

V neposlednom rade ďakujeme Správe NP Malá Fatra a OÚŽP Žilina za spoluprácu a ústretovosť pri vybavovaní potrebných povolení.

Odkazy na fotogalérie: TU / Napísali o nás: TU.

Tešíme sa na Vás v 2. ročníku!

Martin Drozd a Zuzka Gelnarová

Cena pre víťaza v kategórii muži

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?